Kam Anjel kráčal

kracal raz anjel sam no nebal sa viac .. kracal raz cestou ... nebal sa ... raz prisla laska a on sa kridel pre nu vzdal ... laska mu tie kridla zobrala ... a potom mu jeho odvahu zhabala ... plakal on stale no nemohol sa vratit spet ... teraz klaci a smutne vravi ... kridla nemam bo laske som ich dal nemam sa kam vratit bo stratil som cas ... teraz niet kam ist niet preco .. len velke slzy prsali a obrovske more smutku skladali raz ten anjel vo dverach stal ... zroneny ... nik neodvazil sa mu otvarat .. kazdy sa bal .. ze anjel ... taky zniceny ... kde mas kridla ? naco si tu ? chces len smutok a strach nosit k nam ? a takto ho vitali od domu k domu ... nevedel co si pocat no nevzdal sa ... dosiel az tam kde byvalo dievcatko bolo mladunke malo vlasky ako hviezdny prach a pery ako hodvab ... to dievcatko prislo k nemu objalo ho a zanieslo k sebe staralo sa on a s laskou mu kridla vratila ... tu, davam ti tie moje ty ich potrebujes viac anjel odmietol ... videl tie ocka potom sa narovnal a utekal daleko pytal sa smerom ku hviezdam preco ? preco? hviezdy prisli k nemu objali ho a zobrali medzi nich ... teraz uz patris k nam preto niekedy hviezdy hladia so smutkom preto v nich vidime tolku nadej vtedy anjel padol na kolena prikryl si tvar dlanami a zacal plakat ... plakat prestal az ked jeho slzy uz celu zem zaliali po tom vstal a odletel .. letel kratko a vzdal to ... padol do mora vlastnych slz ... nepokusal sa plavat dalej nechl to tak .. ako tak klesal zakrical velmi ta lubim no uz ho nepocul nik ... klesol na dno a tam vydychol